Prameň Hornádu

Autor: Radoslav Medzihradský | 12.8.2019 o 20:54 | (upravené 12.8.2019 o 22:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  343x

Čaká ma klubový výlet okolo Hornádu. Trasu si môžem zvoliť ako chcem. Páči sa mi ísť až k prameňu Hornádu. Nie je to až tak ďaleko od Košíc. Takže teraz sa vydávam na prieskum trasy.

Na prieskum trasy nepotrebujem veľa ľudí. Najvhodnejší sú turisti, ktorí počítajú s občasným blúdením počas hľadania vhodnej trasy. Teraz sa ku mne pridáva milá turistika Marcela. Nasadáme do vlaku z Košíc a sme radi, že sedíme. Vlak je riadne plný. Vystupujeme v Poprade, ale vlak už má také meškanie, že utekám z plných síl na autobusovú stanicu kde prehliadnem pohýňajúci sa autobus. Marcela dobieha a vodič jej dokonca otvára dvere. Len jej oznámi, aby počkala 45 minút na ďalší. Tak aspoň trávime čas konzumáciou desiaty. Lenže ďalší autobus ide do Liptovskej Tepličky a my chceme ísť do Vikartoviec. Na ten autobus by sme čakali ešte dlhšie. Tak zamierime na stanovište taxi a berieme si jeden taxík. Vodič odhaduje cenu menšiu, než je môj rozpočet, takže nasadáme. Veď do Vikartoviec je to len 13 km .

Vystupujeme v centre obce pri kostole a zároveň na ZTZ. Hornád už nám tečie skoro pod nohami. Ešte je to len potok. Chviľu ideme po ceste, ale čoskoro odbočujeme na širokú spevnenú cestu a mierne stúpame. Už podľa mapy bolo jasné, že oblasť je len mierne zalesnená. Okolie pokrývajú skôr kríky a lúky. Postupne sa terén mení viac na riedny smrekový les. Našu cestu lemujú svahy z oboch strán. Po niekoľkých kilometroch sa vpravo na svahu ukáže studnička s názvom Pod bukom. To už sme vo výške 973 m n.m. Začínajú sa objavovať zrelé maliny. Onedlho sa dostávame na širokú lúčnu križovatku. Tam musíme odbočiť vľavo. Už len niekoľko sto metrov a sme pri tabuli smerujúcej k skutočnému prameňu. Vďaka KST za ňu. Tých prameňov potokov spájajúcich sa do Hornádu vo Vikartovciach je až trinásť, ak mi mapa neklame.

Tak a prameň je len niekoľko desiatok krokov od tabule KST. Je to vlastne kus blata pod nohami skoro vedľa lesnej cesty. Trochu sa vytešujeme, ale čoskoro sa vraciame na chodník po ktorom ďalej stúpame. Dostávame sa na lúku, kde je vysoká tráva a ešte vyššie bodliaky. Je tam aj zopár roztrúsených smrekov. Objavujú sa aj pekné pohľady do okolia. V pozadí je hrebeň Nízkych Tatier a v doline už vidíme Liptovskú Tepličku. Prechádzame lúku a vhupneme opäť do lesa. Opäť sa objavujú maliny. Nejaké si dáme, ale veľmi sa nezdržujeme, aby sme nedopadli s dopravou ako v Poprade. Les sa opäť otvára a my už postupne klesáme po nádhernej širokej ceste. Tu sú výhľady až ku Kráľovej holi. Nakoniec klesáme okolo chatky až pomaly k vozovke. Tu je už zmiešaný les a hlavne oficiálny prameň Hornádu. Ten je vhodný pre mototuristov. Je to v podstate pekná studnička.

Pre zmenu sa trochu vrátime hore, aby sme bočnou cestičkou zišli dole do Liptovskej Tepličky. Prechádzame ponad Čierny Váh a je celkom teplo, tak by sme aj nohy omočili, keby sa dalo. Dedinka sa zdá trochu dlhá. Najprv míňame domy našich spoluobčanov. Niektoré sú celkom moderne postavené. Prichádzame do centra dediny pri zbrojnici, kde je veľa tabúl s názvami ulíc alebo atrakcií.

Odbočujeme vľavo a prichádzame k zemiakovým pivniciam. Marcela vlezie do jednej, ale s batohom na chrbte sa jej vychádza zle. Dalo by sa vystúpiť ešte k Amfiteátru, ale viac ma láka vyhliadka Turnička. Nejak mi utekajú nohy vpred, tak ma Marcela nasmeruje správne na vyhliadku. Odtiaľ sú nádherné pohľady na dedinu, okolité terasovité svahy a Vysoké Tatry. Rýchle skratkou dole do dediny. Čaká nás malé prekvapenie. Na ulici Štefana Nahálku som nám objednal prehliadku domu  kňaza Štefana Nahálku. Pani sprievodkyňa prichádza na čas presne. Pustí nám sprievodné slovo, trochu popozeráme a pokecáme. Pani nám ešte doporučuje návštevu prameňa Kobylianky na konci obcie Tam sa vyzujeme a osviežime si unavené nohy. Oproti je reštaurácia, tak konečne bude teplá polievka do žalúdka.

A zasa zápasime s časom, tak musíme utekať k autobusu pri zbrojnici. S ním sa vezieme do Popradu kde prestup na vlak pohodlne stíhame. Keď to tak zhrniem, tak trasa z Vikartoviec do Liptovskej Tepličky bola na moje pomery príliš krátka. Príroda v tejto oblasti je veľmi pekná, trochu les, trochu lúky, pohodlná cesta a zaujímavé vyhľady. Ešte ma zaujíma, ako vyzerá Malý Hornád. Dnes sme k nemu cestu nemali. A Liptovská Teplička je dedina s viacerými atrakciami a múzeami. Oplatí sa ju navštíviť.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Keď sme ešte Rómov volali cigáni (píše Beata Balogová)

Nobelistka vysvetlila, aké to je, keď páli farba kože a tú bolesť cítia generácie.


Už ste čítali?