reklama

Prechádzka na Holicu

Pohorie Čierna horu nemám veľmi prejdenú okrem najvyšších vrcholov. V tomto blogu uvediem, ako som sa náhodou dostal na vrchol Holica, ktorý nie je vysoký, ale výstup k nemu je celkom zaujímavý :-).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je piatok v noci a ja sa po večernom pochode zabávam v reštaurácii. Vidím to tak, že na ďalší výlet v sobotu ráno nevstanem. Aspoň si môžem od všetkého odpočinúť. Ale píše mi turistka Monika a diskutuje, kde by sme mohli ísť. Nahlodáva ma to, ale vravím si, že dal by som len nejaký krátky výlet. Každý však máme iné predstavy. Nakoniec akceptujem ponuku ísť na Šľuchtu, čo je môj obľúbený vrchol.

Obrázok blogu

Ráno Monika oznamuje, že sa necíti dobre. Ale ponúka mi predsa ísť na výlet s kamarátmi. Tí však zvažujú inú destináciu. Vraj na Holicu. Na Prednej Holici som bol minulý aj predminulý týždeň, ale kvôli dobre spoločnosti pôjdem rád opäť. Rýchlo vyrážam na miesto stretnutia. Tam už čaká Lucka a Mišo, turisti, ktorých ešte nepoznám. Musíme sa nejak preskupiť, lebo každý má svoje auto.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nakoniec ideme na Holicu cestou smerom na Ružínsky most. Nejedná sa teda o Prednú Holicu resp. Lajošku. Pri moste schádzame z hlavnej cesty okolo chát až takmer k zastávke Ružín, vlak. Prechádzame mostom a smerujeme k chatám k doline Malý Ružínok. Cesta rýchlo končí. Parkujeme pri značke zákazu vjazdu a ihneď začíname šliapať rovno do kopca. Vybavení sme štandardne, len Lucka má ešte navyše karimatku. Predstavujem si, že sa chystá stráviť v prírode celé dva dni.

Obrázok blogu

Keď sa pozerám hore, vidím, že dnes to bude strmé stúpanie. Vyťahujem teda palice, aby sa mi ľahšie kráčalo. Lucka a Mišo idú prví, ale často zastavujú, aby si vydýchli. Snehu nie je veľa a zatiaľ nemáme okolo seba žiadny porast. Míňame zopár smrekov a po chvíli vchádzame od lesa. Celú cestu na vrchol lemujú vysoké buky a duby. Na zemi je viacero padnutých kmeňov, ktoré prekračujeme. Po chvíli míňame lesnú cestu a ďalej ideme voľne svahom lesa. Nad nami náhle prechádza diviak. Ide kľudným tempom, akoby si nás nevšimol, ale stráca sa nám z dohľadu. Snažíme sa svoj pochod obohatiť nejakými zvukmi, aby sme prípadne ďalšie diviaky odplašili. Ani ja ani Lucka sme naživo ešte dospelého diviaka nevideli. Ale vedeli sme, o aké divé zviera sa jedná :-).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Rád si v mape kontrolujem, koľko sme prešli a koľko ešte ostáva. Vychádza mi, že Holica je viac na východ. Lucka ma smeruje však severne a hlavne západne. Vôbec sa mi to nezdá, ale spolieham na to, že sa chceme dostať na hrebeň alebo rázsochu. Idem teda prvý, lebo ešte máme značný kus cesty pred sebou. Ale parťákom trochu utekám, preto na nich čakám. Lesný terén sa trochu lepší. Popadané kmene akosi zmizli. Aby sme sa nemotali, skúšame ísť po stopách zveri priamo na hrebeň. Stúpanie je značné, ale pomerne krátke. Náhle mi dochádza, že niekoľko kilometrov na východ je vrchol Holice, my však ideme na vrchol Holica, ktorý je na konci hrebeňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Hneď na hrebeni fúka z druhej strany. Pokračujeme na západ tesne pod hrebeňom. Je tu viac nafúkaného snehu, ale cesta je bezpečná. Už len pár sto metrov a prichádzame na Holicu. Ďalej na východ svah už len klesá. Na vrchole sa vystriedame tak, aby sa každý odfotil samostatne. V pozadí fotiek sú Bokšovské skaly. Ideme si vyhliadnuť závetrie na pauzu.

Obrázok blogu

Najlepšie je ísť späť po vyšliapanej ceste na hrebeni. Ide sa nám veľmi rýchlo. Pod jednou skalou sadáme na karimatku od Lucky. Konečne chápem jej význam :-). Bez pohybu je nám troch chladnejšie a tak po chvíli ideme ďalej cestou späť. Ide sa mi tak dobre, že si ani nevšimnem miesto, kde sme vystúpili na hrebeň. Cestou hore sme mali obavy z prudkého klesania. V snehu sa nám kĺže dole nádherne. Vďaka snehu schádzame svah rýchlo a pohodlne. Darí sa nám sledovať naše stopy a rovnakou cestou sa vraciame k autu. Prešli sme len tri kilometre, ale pochod nám trval viac než dve hodiny. Cestou späť sa ešte zastavujeme v penzióne Bradan. Teplý čaj či polievka po výlete vždy bodne. Aj spoločnosť bola dobrá :-).

Radoslav Medzihradský

Radoslav Medzihradský

Bloger 
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  63x

Vyštudoval som IT odbor a momentálne pracujem ako senior web developer. Vo voľnom čase sa rád venujem bojovým športom a výkonnostnej turistike. Organizujem túry pre turistický klub KVT Košičan a som funkcionárom Klubu Slovenských turistov pre Košice. Tiež rád varím, pestujem citrusy a niekedy štepím stromy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu