Pražské hospůdky a minipivovárky

Autor: Radoslav Medzihradský | 18.12.2017 o 23:11 | Karma článku: 2,49 | Prečítané:  639x

Pražské hospůdky a minipivovárky je môj obľúbený Pražský pochod. V Prahe som začínal s aktívnou turistikou a rád sa do nej vraciam. Porovnaniu pochodov KČT a KST z môjho pohľadu sa budem venovať v inom blogu.

Pochod Pražské hospůdky a minipivovárky pokračuje už 4. ročníkom pochopiteľne v Prahe. Organizuje ho Rudolf Krause, predseda Klubu přátel a Milovníků výletů. Ruda musíte poznať, aby ste videli jeho nadšenie pre výlety spojené s kultúrno-poznávacou činnosťou a odznakmi za pochody.

Štart je až o 11:00, ale nakoľko som z Košíc dorazil skoro dostávam sa na štart na Divoké Šárce už o 10:15.  Prichádza jeden z organizátorov, ktorý má správne vyhodnotí ako turistku a ako prvý si od neho kupujem popis pochodu. Keďže ešte je čas, tak si idem dať kávu do McDonalds, kde inak samozrejme nechodím J. Vraciam sa na štart pred 11:00 a to je trochu neskoro, pretože niektorí turisti, aj moji známi, si už vzali popis a išli na trasu. Tak čakám a čakám, či sa niekto neobjaví. Konečne po pol hodine sa objavuje pre mňa čerstvo známa turistka Marta. Je to skoro moja rovesníčka a nosí tiež strojček. Martu sprevádza kamarát David, ale pridať sa k nim môžem.

Od štartu sa rýchlo dostávame do kopca a stúpame do Obory HvězdaLetohrádku Hvězda. Ani som tu oboru netušil a pritom z druhej strany pri letohrádku som býval pred šestnástimi rokmi. Skúšam na mobile kontaktovať kamarátov a narazím na Edu, ktorý odpisuje, že je pred nami na trase. Samozrejme veľmi nechápe, prečo mu píšem, keď žijem v Košiciach. Oboru prejdeme stredom a vyjdeme na Vypichu. V týchto miestach som v Prahe začínal, keď som tam pracoval a býval. Za tieto roky aj túto oblasť zasiahla výstavba.

Ďalej nasleduje Kolej Hvězda a za internátmi je Břevnovský klášter, kde je prvý šenk. Stretávame tam Edu a ešte Petra. Dávame polievku a pivo. Marta a David sa stále usmievajú, tak si myslím, že je im dobre samým a my traja odchádza napred. Ideme dolu po Břevnovu okolo električkovej trati až sa dostaneme na Pohořelec, kde je už len na skok na Strahovský klášter aj s pivovarom. Dobieha nás ďalší turista Míra. Nezdržiavame sa, len si niektorí z nás odskočia na vyhliadku. Klesáme dole po ÚvozuNerudové ulici a dostávame sa pod Pražský hrad.

Je tu neskutočne veľa zahraničných turistov. Davy úplne spomaľujú našu chôdzu. Toľko ľudí som tu snáď ešte nevidel. A to už chodíme po dlažbových kockách alias kočičích hlavách. Tie do centra patria, ale pre turistiku ideálne nie sú. Schádzame až na Malostranské náměstí a cez Mosteckú ulicu sa dostávame ku Karlovmu mostu. Tam je dav totálny. Stále kontrolujem, či sa všetci držíme v skupinke. Pri prechádzaní mostu samozrejme zamierim k soche svätého Jana Nepomůckeho, aby som sa jej dotkol a niečo si prial. Ale to neprezradím J. Aj tak ešte mi ešte žiadne prianie nevyšlo.

Na druhej strane mostu sa dostávame do Starého města. Ideme neďaleko Divadla na Zábradlí, kde účinkuje moja sesternica. Jeden rok som tu bol snáď stokrát. Odkláňame sa od Vltavy a prechádzame zmeť uličiek, kde postupne míňame Pivovar u Valšů a Pivovar u Dobřenských až sa dostávame na Staroměstské náměstí. Orloj však ešte nie je v celej hodine. V pivovaroch to vyzeralo naplno. Aj tak sa tešíme hlavne na pivovar U Medvidku, kde som bežne chodil z práce na obed. Cestou strácame Petra a to natrvalo. Na Uhelním trhu máme prejsť okolo minipivovaru U Dvou koček. U Medvidků je nakoniec plno. Hostia tu čakajú v hale. Tak aspoň na recepcii kupujem jedno z ich pív. Ešte potrebujeme prejsť Národní a okolo pivovaru s rovnakým názvom podísť Novú scénu Národního divadla. Tam sa koná trh a čačkami-mačkami, tak sa nezdržujeme. Vraciame sa k Vltave a prichádzame k Výstavní síni Mánes. Schádzame až dole k Náplavce a ideme riadnu štreku kde riadne cítim kočičí hlavy. Náhle Míra zmizne. Vyzeráme ho a keď prichádza spomedzi nejakých aut, tak to vyzerá, že chcel sa nejakým zviesť až do cieľa. Pred železničný mostom vystúpime na ulicu. Prejdeme niekoľko ulíc do “vnútrozemia” a prichádzame od cieľa v reštaurácii U Karla IV. Je to obľúbená reštaurácia predsedu Rudy.

V cieli mi Ruda predáva dohodnutý odznak z predošlého pochodu. Som tak rád, že si zabúdam prevziať diplom. Aj niektoré záznamníky som zabudol doma. V Prahe si turisti so záznamníkmi užijú ak majú záujem. V reštaurácii je však plno, tak podľa mapy hľadáme nejaký ďalší lokál. Neďaleko nachádzame Potrefenou Husu, kde majú voľno. Sadáme si traja a píšem Marte, ktorá potom prichádza s Davidom. Dávam si len ľahké jedlo, lebo cítim potrebu sa vrátiť do reštaurácie U Karla IV. Ale nálada je dobrá a nechystáme sa odísť. Postupne nám volajú turisti, ktorí na dnešnom pochode neboli. Prichádza Hanka a Jirka. Radšej ešte volám Rudovi, že si skočím po svoj diplom. Tak si pre neho zabehnem a mám pokoj. Asi po troch hodinách končíme. Zisťujem, že dnes sme sa ani nefotili. Pýtam sa Marty, ale fotiť sa nechce. Tak sa musím nechať odfotiť sám. Ani fotky z pochodu veľmi nemám. Prahu som už fotil veľa krát. Snáď nabudúce, keď už je to vlastne cudzina.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Ondreja Podstupku

Ako vyhrať hádku s ľuďmi, ktorí neveria vo vedu

Ako vyhrať hádku s ľuďmi, ktorí neveria vo vedu.


Už ste čítali?