Náš klubový turistický deň

Autor: Radoslav Medzihradský | 30.6.2017 o 22:02 | (upravené 30.6.2017 o 22:07) Karma článku: 5,11 | Prečítané:  299x

Náš turistický klub usporiadal 11. klubový deň, tentokrát úplne na východe pri obciNová Sedlica. Mojim cieľom má byť vrchol Kremenec na rozmedzí Slovenska, PoľskaUkrajiny.

Večer zisťujem, že trasa na Kremenec je zrušená. Zostala len trasa na Riabu Skalu. Ráno teda idem radšej na Kremenec s kamarátkou Editou autom. Zvyšok tímu ide autobusom do dediny Runina. Aj tak sa máme zísť v cieli v Novej Sedlici.

Cesta na východ nie je ďaleká, ale mimo diaľnice nám to trvá dve a pol hodiny. Prichádzame na koniec Slovenských ciest. Ďalej už len peši. Stretávame viacerých turistov, takže o pohodu bude postarané. Stúpame lesom, ale ide sa mi veľmi dobre, takže prevýšenie ani nevnímam. Len je prevažne bukový. Bežne vidíme huby ako dubáky, kozáky, kuriatka. Všetci odolávame ich zbieraniu.

Zdá sa mi, že máme pomalé tempo, tak predbieham turistov. Les je neskutočne krásny a cesta široká a pohodlná. Prichádzame k poškodenému rázcestníku Temný vršok. Teraz však cestá klesá dole do rokliny. Keď sme úplne dole, prejdeme po mostíkoch ponad potoky. Tých potokov prejdeme niekoľko. Opäť stúpame, ale cesta je už úzka a často skalnatá. Vidím veľa smrekov a jedlí. Teraz sa mi zdá, že v tejto časti lesa ideme nejak dlho. Už to nemôžem vydržať a tak opúšťam Editu a ponáhľam sa hore. Edita sa mi skúša dovolať, ale nepočujem zvonenie. Keďže sa nachádzame na náučnom medveďom chodníku, tak si odvodí, že už ma zožral medveď. Ďalší medveď zavrčal za ňou, ale ukázalo sa, že to bol len jeden vtipný turista. Prichádzam na štátnu hranicu s Ukrajinou. Ešte posledných niekoľko sto metrov slušného stúpania a som na vrchole.

Na vrchole je trojramenný stĺp s nápisom Kremenec v slovenčine, poľštine a ukrajinčine. Rýchlo sa najem a natiahnem si telo. Dne sa cítim úplne v pohode. Ruky a nohy mám úplne uvoľnené. Po pol hodine prichádza Edita. Je tu viacero slovenských a poľských turistov. Späť v Novej Sedlici máme byť o 14:30 na spoločnom obede. Čas ma tlačí, tak poháňam Editu dole. Vysvetľujem jej, ako má rýchlo a uvoľnene chodiť. Ale predsa až tak nestíha. Keď zídem dole k mostíkom, musím na ňu čakať. Bohužiaľ nás čaká stredný úsek, ktorý musíme vystúpiť. Zľahka vyjdem hore, ale Edita musí dva krát odpočívať. Som rád, že to dobre zvláda a že ma ešte nepraštila za moje poháňanie. Po výstupe na Temný vršok už nás čaká len široká a príjemná cesta dole do dediny. Som prekvapený, že na niektorých úsekoch je klesanie dosť strmé. Zrejme vďaka tréningom boxu som uvoľnený a necítim únavu. Do dediny prichádzame až o 16. hod, ale vidíme, že po ZTZ ešte len prichádzajú naši turisti do cieľa.

Postupne sa schádzame v penzióne, kde nás čaká neskorší obed. Dáme si krátky prípitok, obedovečeru a ideme sa spoločne fotiť k dreveným kostolíkom. Cesta späť opäť trvá dve a pol hodiny. Napriek krátkej túre sa vraciame domov až na konci dňa. Kremenec je najvyšší vrchol Bukovských vrchov, preto som rád, že som na neho vystúpil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odsúdili prvých exministrov. Za nástenku dostali dlhoročné tresty Janušek a Štefanov

Exministri výstavby za SNS budú jediní odsúdení za kauzu nástenkový tender.

KOMENTÁRE

Rusi majú radi teplo. Moja žena spí v ponožkách

Marc Bennetts je jedným z top pozorovateľov ruskej reality.


Už ste čítali?