S kamarátkou sme sa dohodli na výstupe na Roháčku, ktorý sme chceli stihnúť druhý deň po výstupe na Plejsy. Keďže výstup je pomerne krátky, parkujeme v dedine Klenov, aby sme si cestu trošku predĺžili. Peši vyjdeme na vrchol lúky, aby sme sa napojili na MTZ. Tá nás dovedie až na samotný vrchol. Trasa spočiatku vedie lúkou, potom klesá dolinou k Bani Klenov. Cesta nie je úplne udržiavaná a miestami je príkra. Prechádzame vozovku a prichádzame k odbočke k bývalej chate Klenov, teraz chate Pod Roháčkou. Neďaleko chaty vchádzame do lesa a pokračujeme širokým lesným chodníkom. Takýto chodník vedie väčšinu trasy na vrchol. Snehu je málo, šliape sa dobre. Len miestami je chodník úzky a strmý. Treba dávať pozor na upozornenia na strelnicu, kde je vstup zakázaný. Na vrchol sú to len štyri kilometre, ale trasa je značke kľukatá. Po cca hodine cesty od chaty prichádzame k rázcestníku Roháčka sedlo. Zdola sa k nám pripája ŽTZ vedúca z Margecian s pomerne veľkým prevýšením. Opúšťame širokú cestu a prechádzame na svah plný rozsypaných kameňov. Na vrchol zostáva oficiálne dvadsať päť minút. Pridáva sa strmina a šmykľavý povrch, ale o chvíľu sme hore. Vrchol sa náhle objavuje. Je na ňom rázcestník a je pomerne zalesnený.
Niektorí ľudia si pletú vrcholy Čierna hora a Roháčka. Určite navštívte oba. Sú vzdialené len pätnásť minút od seba na jednom hrebeni. Preto pokračujeme ďalej. Hneď prídeme k vrcholovej knihe, kde zanecháme odkaz. Ďalej pokračujeme po hrebeni, ktorý miestami klesá a následne stúpa. Kvôli snehu a ľadu ideme občas opatrne. Vedľa hrebeňa sa objavujú skalnaté útvary, ale nie sú dobre dostupné. Následne prichádzame na vrchol Čierna hora. Je označený značkou – odbočka k vyhliadke, ale prakticky je na MTZ. Na vrchole je soška Madony a pekný kríž s Kristom. Konečne si dáme pauzu a dobre sa najeme. Tu máme dobré výhľady. Vidíme dedinu Hrabkov, pohorie Branisko, Šarišskú vrchovinu, Čergov a Slanské vrchy. Ale keď stojíme, tak je nám zima.
Dám si mačky a vraciame sa späť. Po hrebeni a pod ním si cesta žiada opatrný zostup. Od sedla však klesáme veľmi rýchlo, miestami bežíme. Sme zvedaví na chatu pod Roháčkou, tak sa ideme na ňu pozrieť. Je tam však súkromná spoločnosť. Otvorené pre verejnosť by mala byť v lete. Tak si ešte prejdeme vozovku, hore dolinou a cez lúku sa vrátime na okraj Klenova. Pekný jednoduchý výlet je za nami a my máme ďalší dátum do záznamníka Najvyššie vrcholy Slovenských pohorí. Späť do Prešova a do Košíc nie je ďaleko. Bez auta by to také pohodlné nebolo.