50. zimný zraz turistov v Ružomberku

Autor: Radoslav Medzihradský | 12.2.2017 o 16:43 | (upravené 12.2.2017 o 17:28) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  328x

V dňoch 2. – 5.2.2017 sa konal 50. zimný zraz turistov v Ružomberku. Mesto sa na jubilejný ročník náležite pripravilo a výsledok stál za to.

50. zimný zraz v Ružomberku ponúkol šesť lyžiarskych a šesť peších trás. Ako pešiak som prešiel tri trasy, ktoré tu rád popíšem. K Ružomberku ma viaže silné puto, nakoľko na prelome tisícročia som tam pracoval a preto som sa chystal navštíviť aj kamarátov. Celkove zraz navštívili asi 1500 turistov.

Zahájenie zrazu

Na zraz som sa vydal z autom Košíc, lebo som potreboval mobilitu. Ubytovanie som mal na ranči na kraji mesta. Po príchode som sa musel ísť zaregistrovať na úrad práce. Všetci turisti, zamestnaní i nezamestnaní na ten úrad museli J. Už v blízkosti som stretol kamarátov z klubu KVT Košičan. Pri registrácii som dostal reklamné predmety z ktorých najcennejší bol odznak. Vydal som sa za kamarátmi, ktorí sa na ubytovni chystali na večeru o piatej. Večera bola s čajom, takže to bol čaj o piatej. Keďže sa zvýšili dva lístky, tak som dostal dve večere a tie bolo treba vychodiť. Vydali sme sa teda už skorej na oficiálne zahájenie zrazu na Námestí slobody. Na zahájení rečnilo viacero rečníkov, ale akosi ich nebolo veľmi počuť. Na rozdiel od nich primátor mesta gen.mjr. MUDr. Igor Čombor rečnil dlho a hlasito, až sa turisti pýtali, čo pred tým niečo požil. Uistil som ich, že na dvojhviezdičkového generála kričal ako sa patrí. Len na konci akosi zabudol zvolať “TURISTI POZOR”. Oficiality pokračovali neoficialitami a na námestí sa hralo a tancovalo. My sme sa po chvíli zobrali na kávu a po zívaní aj na ubytovňu.

Výstup na Veľký Choč

Veľký Choč je najvyšší vrchol Chočských vrchov. Vydal som sa autom a pri TESCu prestúpil na autobus, čo som potom trochu oľutoval. Už na štarte čakala milá slečna Martina z Piešťan, ktorá s nami nakoniec strávila dva dni. Naplnili sme skoro celý autobus, z ktorého sme vystúpili vo Valaskej Dubovej. Odtiaľ viedla na vrchol trasa dlhá len 4.5 km, ktorá by sa v lete dala zvládnuť za cca 90 minút. Organizátori predpokladali, že pôjdeme pomaly v jednej veľkej skupine. Pomalé tempo sa ale zmenilo na veľmi pomalé, stredne pomalé a menej pomalé. Cesta hore bola rovnomerná a vychodená. Pomaly som sa prepracovával dopredu. Na rázcestníku Stredná Poľana sme vyšli z lesa a dali si krátku pauzu. Hore to už nebolo ďaleko, len pribúdalo vrstevníc. Na reťaziach sa šmýkalo, takže prišli vhod. Na vrchol som sa dostal medzi prvými. Niektorí turisti využili prímestskú dopravu, aby nemuseli ísť v peletóne. Na vrchole bolo nádherné počasie s výhľadmi na pohoria Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Západné Tatry, Skorušinské vrchy a Oravská Magura. Výstup považujem za pomerne ľahký. Viac než hodinu prichádzali ďalší turisti. Na vedľajšom vrchole sa usídlil ďalší košický klub KRTKO. Keď už som to nevydržal, začali sme schádzať a to stále išli ľudia hore. Na strednej Poľane sa mi zachcelo bežať a za dvadsať minút som bol v dedine. Do odchodu autobusu zostávala hodina. Neskôr som zistil, že odchod sa konal až o dva hodiny. Predsa len sa čakalo na posledných turistov. Hneď na to mi dorazil prímestský autobus, ktorý ma odviezol do Ružomberka na stanicu. Odtiaľ som ešte musel rýchlym krokom k TESCu, kde ma čakalo auto.

Do večera ešte dosť času, tak som zavítal do outdoor obchodu, kde som veľmi túžil po novom turistickom vaku. V obchode bol predseda nášho klubu, ktorý má v zime zásadne holé ruky, preto som sa ho snažil osloviť ako predavača. Jeden turista ho skutočne za predavača považoval, takže predseda radšej prestal “provokovať” a vyšiel von do zimy. Večer sa konali v kine cestopisné prednášky, ktoré som žiaľ nestihol aj keď stáli za to.

Výstup na Tlstú horu

Výstup na Tlstú horu sa považuje stredne ťažký. Začína sa na rázcestí Klačno. Najprv sa prudko stúpa, potom sa takmer ide po rovine a záver je opäť veľmi strmý. Prevýšenie je pritom menšie ako na Veľkom Choči. Prihlásených nás bolo oveľa menej, takže skôr išlo o komorný výstup. Mali sme opäť Martinu a pôvodných dvoch silných a vtipných organizátorov: Martina a Michala. Ešte sa k nám pridal kameraman Pišta. Opäť som sa dral dopredu, takže som sa musel krotiť. Na vrchol sme vyšli v intervale dvadsiatich minúť, čo bolo fajn. Vrchol je súčasťou hrebeňa, kde výhľady nie sú. Pišta urobil so mnou rozhovor, na ktorý sa stále teším. Niektorí sme sa potom vydali k neďalekému krížu s Pannou Máriou. Po návrate sme sa rozdelili. Menej nároční turisti zošli po pôvodnej trase. Nás dobrodruhov viedol Pišta po zasneženom hrebeni na neznačený vrchol Plieška. Výstup, niekedy nebezpečný, stál za to a tak sme sa po hodine ocitli na ďalšom vrchole, kde sa opäť točilo. Nasledovalo prudké klesanie na nohách či na zadku, kto si ako trúfal. Na krátko sme sa pripojili na značenú trasu, ale potom sme skratkou vošli do Čutkovskej doliny, kde sme pochod zakončili v kolibe.

Ukončenie zrazu

Ešte v ten deň bol zraz oficiálne ukončený v športovej hale Koniareň. Z nášho klubu dorazila celkom slušná partia. Začalo sa prejavmi, ale ja som sa viacej tešil na tombolu. Potom nasledovalo kultúrne predstavenie. Ja na folklór veľmi nie som, ale vystúpenie súboru Liptov stálo za to, hlavne tanec s valaškami. Sám športujem a viem si predstaviť náročnosť aeróbneho športu. Umelcov vystriedala diskotéka, ktorá si dala pauzu až pred polnocou, kedy už na nás čakali desiatky cien. Každý si mohol kúpiť ľubovoľný počet lístkov do tomboly. Organizátor Martin ich mal skoro dvadsať vyložené na oboch stehnách a veru aj dve ceny vyhral. Iný organizátor sa hneval, že vyhral vlastné tričko J. Po polnoci nasledovalo druhé kolo diskotéky. Značná časť turistov odišla, ale početná skupina ešte vydržala ďalšie tri hodiny.

Ráno v nedeľu sme ešte išli na krátku prechádzku na Brankovský vodopád. Začali sme v Podsuchej a k vodopádu došli stúpaním asi za 40 minút. Vodopád bol ešte zamrznutý a tak sme sledovali dvoch lezcov, ako vyliezli do polovice.

Medzitým nás dobehli známi turisti z KRTKa. Rýchlo sme sa vrátili k autu a niečo si dali v kolibe. Potom sme zobrali dvoch “krtkov” do Ružomberka, lebo autobus späť v blízkej dobe nešiel. Ako posledné sme si užili návštevu Galérie Ľudovíta Fullu a Liptovské múzeum, ktoré boli zadarmo otvorené pre účastníkov zrazu. A nakoniec hajde do Košíc.

Najbližší letný turistický zraz sa koná 6. – 9.7.2017 na Duchonke. O rok sa koná zimný zraz v Oščadnici na Kysuciach.

Ďalšie fotky a video zo zrazu:

https://photos.google.com/share/AF1QipN6paXCXOWjTxKidstfcDH8C9OPaNH5qQb8FJi3jEIzku2-8Fn6-kfQg1uUA8YcyQ?key=dGJRNDBFMjBDNWdKNjQyNWN3RTM2Nk9TRXdNNktB

http://www.kstliptov.sk/category/fotogaleria-zrazu/

http://l.facebook.com/l.php?u=http%3A%2F%2Fwww.mtr.sk%2Fvideoarchiv%2F2017-02-06_SPRAVY_020_Turisti%2F&h=ATPEPOo0baBOgBT95wLguTNgjzVFQPmZaxBqDKYPYG5-yiGngDiiASLlyKrif2JIg3BIYbTmD8d9-kruF2hWORHWTxecRZ07OpAig5m0L5XlkF-x9XVLshGNKWl5oRXXc1lLOjdG2LGao6U

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

SVET

Odpoveď Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme nové pravidlá.

TECH

Stres a kapusta. Ako chuťové bunky čriev reagujú na podráždenie

Tieto veci dráždia vaše črevá najviac.


Už ste čítali?